Vŕtanie

Vŕtanie je podľa Kvasnovej (2013) spôsob obrábania kovov, kde nástroj vykonáva dva pohyby, a to rotačný okolo svojej osi a priamočiary v smere osi, tak aby jeho rezné hrany odoberali časti z materiálu. Vŕtaním sa zhotovujú alebo zväčšujú priechodné, resp. nepriechodné otvory do plného materiálu. Nástroj používaný pri vŕtaní sa nazýva vrták. Pri vŕtaní je podstatné zvoliť správnu reznú rýchlosť a posuv vrtáku, tak aby bol čo najefektívnejšie využitý výkon vŕtačky, pri čo najmenšom opotrebení vrtáka. Čím je rezná rýchlosť, počet otáčok alebo posuv vrtáka príliš vysoký, tým viac sa životnosť vrtáka skracuje. Je viac namáhaný, jeho rezné plochy sa ohrievajú, mäknú a tupia sa. Je potrebné dodržať zásadu, že so zvyšujúcou sa tvrdosťou a pevnosťou obrábaného predmetu sa rezná rýchlosť a počet otáčok nastroja musí znižovať. Preto sú mäkké ocele a rôzne hliníkové zliatiny vŕtané vysokou reznou rýchlosťou. Poznáme viacero druhov vrtákov, ktoré sa používajú v závislosti od typu obrábaného materiálu (obrázok 11).

Najpoužívanejšie a najrozšírenejšie vrtáky sú skrutkovité vrtáky (a), ktoré umožňujú efektívne odvádzanie triesok a dobré chladenie pomocou chladiacej kvapaliny. Takmer dnes už nepoužívané sú kopijovité vrtáky (b), ktoré patria medzi najstaršie vrtáky a pracujú veľmi nepresne. Výnimočne sa môžu používať pri vŕtaní malých otvorov. Delové vrtáky (c) majú výnimočné postavenie, pretože sa využívajú na vŕtanie presných a dlhých dier na sústruhu. Ďalším typom vrtákov sú strediace vrtáky (d) vyznačujúce sa vysokou tuhosťou. Ich úlohou je vŕtanie strediacich jamiek. Korunkové vrtáky (e) patria k starším typom, dnes využívaným len zriedkavo. Posledným typom sú kruhostredové vrtáky (f) využívané na vŕtanie do plechu. Spomínané skrutkovité vrtáky sú vyrábané s valcovou alebo kužeľovou stopkou, čo môžeme vidieť na obrázku 12 (Korenko a kol., 2014).

Na obrázku 12 môžeme vidieť skrutkovitý vrták s valcovou stopkou (A) a skrutkovitý vrták s kužeľovou stopkou (B). Jednotlivé časti vrtáka sú nazývané podľa Korenka a kol. (2014) nasledovne: (1) uhol hrotu, (2) ostrie vrtáka, (3) vedľajšie ostrie, (4) fazetka, (5) uhol sklonu reznej hrany, (6) vyrážač, (7) kŕčok."

Podľa Kvasnovej (2013) sa vrtáky s kužeľovou stopkou upínajú do zariadení priamo alebo pomocou redukčných puzdier. Vrtáky s valcovou stopkou sa upínajú prostredníctvom upínacích hlavíc.

Na vypracovanie rozlične veľkých otvorov do obrábaného materiálu sa používajú zriadenia, známe ako vŕtačky. Môžeme ich klasifikovať na prenosné a stabilné. Medzi ručné prenosné vŕtačky patrí kolovrátok a ručná vŕtačka s ozubeným prevodom (obrázok 13). Tieto typy vŕtačiek sa s pripevneným vrtákom ručne pritláčajú na obrábaný materiál. Kolovrátok je použiteľný na vŕtanie dier do mäkkého materiálu. Výhodné sú však ručné vŕtačky s ozubeným prevodom, ktorým je možné vŕtať otvory do priemeru 12 mm. Oveľa výkonnejšie sú však elektrické ručné vŕtačky (obrázok 14). Používajú sa na vŕtanie otvorov do priemeru 25 mm za pomoci elektrickej energie. Počet otáčok je možné regulovať a posuvný pohyb je ovplyvňovaný ručnou silou (Korenko a kol., 2014).

Korenko a kol. (2014) uvádza, že okrem ručných prenosných vŕtačiek existujú aj strojové neprenosné vŕtačky. Do tejto skupiny patria stolové a stĺpové vŕtačky. Stolové vŕtačky (obrázok 15) sa používajú na vŕtanie otvorov do priemeru 20 mm. Umožňujú niekoľkostupňovú voľbu počtu otáčok vretena. Avšak posuv vretena do rezného pohybu je vykonaný zvyčajne ručne. Stĺpové vŕtačky ( obrázok 16) sa používajú na obrábanie malých a stredných súčiastok rozdielnej výšky. Okrem spomenutých typov vŕtačiek poznáme aj stojanové vŕtačky, univerzálne otočné vŕtačky a špeciálne vŕtačky ako niekoľkovretenové vŕtačky a navŕtavačky.

Podľa Korenka a kol. (2014) je stolová vŕtačka tvorená nasledovnými časťami: (1) skriňa prevodovky, (2) vreteno vŕtačky, (3) stôl vŕtačky, (4) motor pohonu, (5) páka posuvu, (6) stĺp vŕtačky.

Stĺpová vŕtačka na obrázku 16 je podľa Korenka a kol. (2014) tvorená (1) prevodovkou, (2) pohonom posuvu, (3) ovládacím panelom, (4) dorazom hĺbky vŕtania, (5) pákou ručného posuvu, (6) pinolou s vretenom vŕtačky, (7) výškovo nastaviteľným stolom vŕtačky, (8) vretenom vŕtačky, (9) hnacím motorom, (10) pákou na napínanie klinového remeňa, (11) prevodovkou posuvu, (12) stĺpom, (13) základnou doskou s čerpadlom chladiacej (reznej) kvapaliny.