Pilovanie
Pilovanie je podľa Korenka a kol. (2014) rezanie malých triesok veľkým počtom zubov nachádzajúcich sa na aktívnej časti pilníka. Podľa druhu a kvality povrchu obrábanej plochy a požadovanej hrúbky odobratej vrstvy sa volí veľkosť a tvar pilníkov. Pilníky sú nástroje používané na odstraňovanie menšieho množstva materiálu. Telo pilníka je z nástrojovej ocele, pričom zuby sú doň vyfrézované alebo vysekané. Následne je potrebná fáza, v ktorej dochádza ku kaleniu pilníka. Mäkká stopka na konci tela pilníka slúži na upevnenie rukoväti, resp. násady pilníka tvorené drevom alebo plastom (obrázok 4).
Na obrázku 4 podľa Korenka a kol., (2014) môžeme vidieť jednotlivé časti plochého pilníka, a to (1) prierez pilníka, (2) telo pilníka, (3) objímka násady pilníka, (4) stopka pilníka, (5) dĺžka pilníka, (6) násada pilníka, resp. rukoväť.
Pri pilovaní kovov je potrebné dodržiavať správny postup. Je potrebné mať správne upevnený obrábaný materiál do zverákov alebo do malých zvierok. Aby sa obrábaný predmet tlakom nepoškodil, tak sa medzi čeľuste zveráka vkladajú mäkké vložky. Dôležitou zásadou je korektné držanie nástroja. Rukoväť pilníka držíme jednou rukou tak, aby palec smeroval hore. Druhou rukou držíme pilník na konci činnej časti (obrázok 5). Pri metóde pilovania kovov sa snažíme použiť celú dĺžku pilníka. Pri spätnom pohybe je potrebné pilník odľahčiť, pretože sa ľahko otupuje. Sila pôsobiaca na pilník by mala byť primeraná typu pilníka a obrábaného materiálu (Švagr a Vojtík, 2008).
Postup pilovania kovov závisí aj od pilovanej plochy. Ak ide o pilovanie rovinných plôch, tak je potrebné postupne meniť smer pilovania, t.j. šikmo, kolmo, nakoniec opačným smerom ako môžeme vidieť na nasledujúcom obrázku 6 (Švagr a Vojtík, 2008).
V prípade pilovania valcovitých a zaoblených plôch ide o oveľa náročnejší proces ako pri pilovaní rovinných plôch. Úzke vypuklé a zaoblené plochy pilujeme najskôr nahrubo priečnymi pohybmi (obrázok 7). Konečný tvar docielime pilovaním rovnobežne s dlhšou stranou plochy. Pri dopilovaní pracujeme s pilníkom tak, že na začiatku pohybu je rukoväť pilníka hore a v priebehu pohybu rukoväť prejde nižšie. Na obrázku 7 môžeme vidieť (a) odrezanie rohov a hrubé opilovanie, (b) opilovanie priečnymi pohybmi pilníka, (c) dokončenie hladením (Švagr a Vojtík, 2008).
V prípade pilovania vnútorne zaoblených plôch sa využívajú pilníky s polkruhovým a kruhovým prierezom. Pilujeme postupne priečnymi pohybmi (obrázok 8). Pilníkom zároveň pootočíme do strán. Na obrázku 8 môžeme vidieť pilovanie vydutých zaoblených plôch (a) menších polomerov zaoblenia, (b) väčších polomerov zaoblenia (Švagr a Vojtík, 2008).
Ako sme už spomenuli, tak zuby pilníka môžu byť vysekané alebo vyfrézované. Vysekané zuby majú oproti vyfrézovaným zubom väčší uhol rezu, preto oveľa ťažšie oddeľujú samotné triesky. Sú odolnejšie, pretože iba škrabú materiál, takže sa využívajú pri pilovaní tvrdších materiálov. Usporiadanie a tvar zubov závisí aj od toho, či je pilník určený na hrubovanie alebo na hladenie. V prípade hrubovania ide o oddeľovanie veľkých časti materiálu. Ak hovoríme o hladení, tak je to konečná fáza pilovania. Usporiadanie zubov v radoch sa nazýva sek. Podľa typu sekov vidíme na obrázku 9 rozdelenie pilníkov na jednoduchý (a), krížový (b), frézovaný (c) a rašplový pilník (d) (Korenko a kol., 2014).
Korenko a kol. (2014) uvádza, že pilník s jednoduchým sekom sa používa na pilovanie mäkkých materiálov, ako napr. hliník, olovo, cín, prípadne na ostrenie píl či ostatných nástrojov. Pilník s krížovým sekom má dvojito vysekávané telo, t.j. prvý sek (spodný) je plytký a je prekrytý druhým sekom (vrchným), ktorý je oveľa hlbší. Rozstup prvého seku je zvyčajne väčší ako rozstup druhého seku. Pilník lepšie oddeľuje a odvádza triesky, preto sa používa k obrábaniu tvrdých materiálov ako oceľ, mosadz, liatina. Pilník s frézovaným sekom disponuje spravidla šikmými alebo oblúkovitými zubami s jednoduchým sekom a s priečnymi drážkami smerujúcimi k seku. Takýto pilníky sa využíva na pilovanie dreva, gumy, kameňa, kože. Na opracovanie takéhoto materiálu sa využíva aj posledný typ pilníka. Hovoríme o pilníku s rašplovým sekom, ktorého zuby sú bodovo vysekané relatívne ďaleko od seba.
Na rôzne druhy pilovania či už rovinných alebo oblých plôch sa využívajú pilníky rôzneho tvaru, ako môžeme vidieť a nasledujúcom obrázku 10.
Ako môže vidieť na obrázku 10, tak pilníky podľa dĺžky, seku a tvaru prierezu rozdeľujeme na obdĺžnikové, trojuholníkové, štvorcové, polkruhové, kruhové a nožové. Obdĺžnikové pilníky majú dve plochy s krížovým sekom, jednu bočnú užšiu plochu s jednoduchým sekom a druhú plochu s hladkým povrchom. Využívajú sa na pilovanie rovinných plôch. Trojuholníkové pilníky sa používajú na obrábanie klinových plôch. Štvorcové pilníky na opracovanie pravouhlých kútov, majú jednoduché alebo krížové seky. Polkruhové a kruhové pilníky sa používajú na pilovanie vnútorne zaoblených plôch. Nožové pilníky disponujúce s jednoduchým prerušovaným sekom sa používajú na obrábanie kútov alebo vypilovanie zárezov a drážok (Korenko a kol., 2014).