Frézovanie

Frézovanie je podľa Kvasnovej (2013) jeden zo spôsobov obrábania kovov, pri ktorom sa využíva viacklinový nástroj, tzv. fréza. Strojom používaným na frézovanie je frézovačka. Hlavný rotačný pohyb vykonáva fréza. Vedľajší posuvný pohyb vykonáva obrábaný materiál. Posuvný pohyb realizuje obrábaný materiál smerom k nástroju. Udáva sa v milimetroch na jeden zub, v milimetroch za sekundu alebo na jednu otáčku frézy.

Kvasnová (2013) uvádza, že podľa metódy záberu frézy do obrábaného materiálu. t.j. podľa polohy osi otáčania frézy oproti materiálu, môžeme frézovanie rozdeliť na čelné a valcové (obrázok 17). Ako môžeme vidieť na obrázku 17, tak čelné frézovanie (a) spočíva v tom, že sa využívajú čelné frézy, ktoré majú rezné hrany na čelnej ploche aj na valcovej ploche. Rezné hrany na čelnej ploche sú rovné a rezné hrany na valcovej ploche sa nachádzajú v pravej skrutkovici. Frézovanie čelnými frézami sa vykonáva pomocou čela nástroj, pričom os frézy je v kolmej polohe oproti obrábanému materiálu. Ak hovoríme o valcovom frézovaní (b), tak frézovanie sa uskutočňuje prostredníctvom obvodu nástroja. Využívajú sa valcové frézy, ktoré majú rezné hrany len na valcovej ploche a sú spravidla v ľavej skrutkovici. Pri frézovaní je os frézy rovnobežná s obrábaným materiálom.

Obrázok 17 Čelné a valcové frézovanie
Prameň: Kvasnová, 2013.

Podľa Korenka a kol. (2014) rozdeľujeme valcové frézovanie na súbežné a protibežné. Táto klasifikácia sa určuje podľa toho, či sa obrábaný materiál posúva k fréze v smere otáčania alebo proti smeru otáčania frézy. Na obrázku 18 pri súbežnom frézovaní (A) môžeme povedať, že dochádza k menšiemu opotrebovávaniu reznej hrany nástroja. Výhodou súbežného frézovania je aj skutočnosť, že fréza pritláča obrábaný materiál k stolu frézovačky, a tým možno znížiť upínacie sily. Preto sa zmenšuje chvenie frézy a zvyšuje sa kvalita povrchu obrábaného materiálu. Za nevýhodu možno považovať hlbšie zarezanie pri každom zábere reznej hrany. Ak hovoríme o protibežnom frézovaní (B), tak rezná hrana nástroja sa opotrebováva oveľa rýchlejšie. Za nevýhody možno považovať aj skutočnosť, že dochádza k podklzovaniu materiálu a kvalita obrábanej plochy je oveľa horšia, t.j. drsnejšia. Výhodou je plynulejší záber nástroja.

Podľa Kvasnovej (2013, s. 21) rozdeľujeme nástroje frézovania (frézy) nasledovne:

1. ,,Podľa plôch, na ktorých ležia rezné hrany: valcové, kužeľové, čelné, tvarové, kopírovacie a drážkové frézy (obrázok).

2. Podľa spôsobu výroby rezných hrán frézy: frézy s frézovanými reznými hranami a podsústruženými reznými hranami.

3. Podľa počtu rezných hrán k priemeru frézy: frézy jemnozubé, polohrubozubé a hrubozubé.

4. Podľa sklonu reznej hrany: frézy s priamymi reznými hranami, s reznými hranami v skrutkovici a so striedavým sklonom rezných hrán.

5. Podľa spôsobu upínania na stroji: frézy stopkové a nástrčné.

6. Podľa zmyslu otáčania frézy: pravorezné a ľavorezné frézy.

7. Podľa počtu dielov, z ktorých fréza pozostáva: celistvé, s vymeniteľnými platničkami a delené frézy."

Obrázok 19 Hlavné druhy fréz
Prameň: Kvasnová, 2013.

Na obrázku 19 môžeme vidieť základné druhy fréz, a to (A) valcovú, (B) uhlovú, (C) kotúčovú, (D) čelnú, (E) frézovaciu hlavu, (F) tvarovú, (G) čelnú valcovú, (H) kopírovaciu, (I) drážkovaciu.

Korenko a kol. (2014) uvádza, že pri práci s frézou je veľmi dôležitý spôsob upnutia frézy. Poznáme dva typy upnutia frézy, a to upnutie letmo a upnutie podopreté. V prípade upnutia letmo sa frézy upínajú pomocou tŕňa alebo stopky bez podopretia (obrázok 20). Na obrázku môžeme vidieť (1) redukčné púzdro, (2) vreteno, (3) upínaciu skrutku, (4) podložku a (5) maticu. Ak hovoríme o podopretom upnutí, tak frézy sú nasunuté na tŕňoch, ktoré sú podopreté jedným alebo dvoma ložiskami (obrázok 21). Na obrázku je zobrazené (1) upínacie rameno, (2) oporné ložisko, (3) rozperné krúžky, (4) frézovací tŕň, (5) vreteno, (6) upínacia skrutka, (7) upínacia matica, (8) vodiace púzdro.

Frézovaním sa obrábajú napríklad rovinné plochy. Využívajú sa najmä valcové a čelné frézy. Je možné opracovávať aj skrutkové, rotačné a rôzne tvarované plochy. Šikmé plochy sa tvoria napríklad pomocou uhlovej frézy. Tvarové plochy sa frézujú kopírovaním pomocou špeciálnych zariadení, tvarovými alebo kruhovými frézami. Na základe toho, nasledujúca tabuľka 2 zachytáva rôzne druhy fréz vykonávajúce rozličné typy prác v oblasti frézovania. Zobrazené frézy sú rozdelené na nástrčné a stopkové frézy.