Spracovanie kovov technológiou obrábania

Tento hypertextový učebný materiál bol vytvorený pre žiakov/študentov a širokú verejnosť za účelom oboznámenia sa s procesmi spracovania kovov technológiou obrábania. Stránka je súčasťou bakalárskej práce a je zameraná na vybrané druhy obrábania, ktoré sú v nej bližšie charakterizované. Pre lepšie znázornenie procesov obrábania si môžete pozrieť aj názorné videá, ktoré sa nachádzajú na podstránkach. Stránka môže slúžiť ako pomôcka pri vyučovaní, a zároveň aj ako materiál k samoštúdiu.

Obrábanie je vo všeobecnosti podľa Kvasnovej (2013) technologickým procesom, ktorým sa prebytočná časť materiálu oddeľuje z obrábaného predmetu elektrickými, mechanickými, tepelnými alebo chemickými metódami, prípadne ich kombináciou. Výsledkom je povrch obrábaného predmetu žiadúceho tvaru, veľkosti a kvality. Kovy je možné obrábať ručne alebo strojovo. Medzi typické ručné metódy obrábania kovov patria technológie ako napríklad rezanie, pilovanie a vŕtanie. Ručným obrábaním kovov sa rozumie metóda, pri ktorej sa nástroj uvedie do pohybu ručne pomocou človeka alebo elektrickej, prípadne hydraulickej sily. Naopak, základnými technológiami strojového obrábanie kovov sú frézovanie, brúsenie a sústruženie. Na nasledujúcich stránkach bližšie priblížime jednotlivé technológie obrábania kovových materiálov. Medzi kovové materiály zaraďujeme kovy a ich zliatiny, napr. oceľ, železo, hliník, titan, meď, horčík a iné. Čisté kovy sa v praxi používajú zriedkavo. Oveľa častejšie sa využívajú ich zliatiny z dôvodu ich lepších vlastností.